Pangrattato je staroitalský termín, ktorý doslova znamená „strúhané pečivo". V tradičnej talianskej kuchyni nebolo vyhodenie zvyšného chlebíka nikdy na mieste – naopak, každý chlieb bol využitý do posledného gramu. Talianski kuchári suché pečivo pomletli a vytvorili z neho strúhanku, ktorá sa stala univerzálnym riešením na obaľovanie, zahusťovanie a výrobu textúry. V Taliansku je talianska strúhanka považovaná za ingredienciu s duševným obsahom, nie len za užitočný vedľajší produkt.

Talianska strúhanka sa líši od bežných priemyselných variantov svojou jemnosťou a jednotnosťou mletia. Talianski výrobcovia ako Mulino Bianco alebo Doria používajú starostlivo vybrané pečivo, ktoré je prepečené na dokonalú úroveň – nie príliš suchú, nie príliš tmavú. Výsledkom je strúhanka, ktorá má rovnomernú farbu, jemný chrup a prirodzenú obilnú chuť. Pri vysmážaní sa na povrchu vytvorí zlatistá a chrumkavá kôrka, zatiaľ čo vnútri ostane šťavnatos. Toto je maraka talianskej strúhanky – špecifické nalaďovanie receptúry a výrobného procesu.

Vplyv odrody pšenice, regiónu Talianska a skúseností výrobcu sa v každom granuláčku strúhanky prejavuje. Mulino Bianco prináša tradiciu severotalianskeho pečenia, Doria ponúka stabilnú kvalitu s právom na pôvodnú taliansku receptúru a San Carlo svojou práce s pečivom tvorí chrumkavé výrobky. Menšie značky ako Sansepolcro alebo Cose Buone prinášajú regionálne špecifiká – často pochádzajú z konkrétnych oblastí Talianska, kde majú vlastné tradičné recept. To všetko robí taliansku strúhanku bohatou a neopakovateľnou ingredienciou.