Noviny

Základom býva kakao alebo čokoláda, mlieko a surovina, ktorá pomáha vytvoriť hustejšiu konzistenciu – napríklad škrob. Pri hotových zmesiach je zahusťujúca zložka už súčasťou výrobku.

Rozdiel oproti bežnému kakau preto nespočíva iba v množstve kakaa. Dôležitá je aj výsledná textúra: talianska verzia má byť hladká, krémová a výrazne hustejšia.

Často sa podáva samotná alebo s kopčekom čerstvej šľahačky – panna montata. V talianskych kaviarňach je obľúbená najmä počas chladnejších mesiacov.

Mimoriadne silnú čokoládovú tradíciu má Turín. Podľa talianskych turistických zdrojov sa spojenie mesta s čokoládou datuje už do 16. storočia a neskôr sa tu čokoládové nápoje pevne usadili v kultúre historických kaviarní.

Turínske podniky dodnes podávajú klasickú horúcu čokoládu aj množstvo jej variácií.

Práve v Piemonte vznikol aj bicerin – tradičný turínsky nápoj, ktorý kombinuje kávu, čokoládu a mliečnu smotanu.

Jeho história siaha do 18. storočia a dodnes patrí k symbolom turínskej kaviarenskej kultúry.

Jedným z najznámejších domácich spôsobov prípravy je Ciobar od Cameo. Ide o hotovú zmes, pri ktorej už netreba samostatne odmeriavať kakao, cukor ani zahusťovadlo.

Výrobca ponúka viacero verzií – klasickú, tmavú Fondente, bielu a variant bez pridaných cukrov.

Základný postup je jednoduchý: obsah vrecka sa postupne rozmieša v 125 ml mlieka, prípadne vody alebo vhodného rastlinného nápoja.

Zmes sa potom zahrieva na miernom ohni za stáleho miešania. Keď začne hustnúť, je pripravená na podávanie.

Ristora má inú históriu. Značka vznikla v Taliansku v 60. rokoch a silne sa spojila s rozvojom automatov na nápoje. Čokoláda sa postupne stala jednou z dôležitých súčastí jej sortimentu.

Dnes vyrába produkty pre vending, gastronómiu aj maloobchod.

Pre domácu prípravu ponúka okrem kakaových nápojov aj hustú čokoládu do šálky, ktorá sa pripravuje s mliekom.

V ponuke sa nachádza aj biela verzia. Pri príprave je vždy najistejšie riadiť sa množstvom a postupom uvedeným priamo na konkrétnom balení.

Tmavá čokoláda si dobre rozumie so škoricou, vanilkou alebo jemne nastrúhanou pomarančovou kôrou. Zaujímavý kontrast vytvorí aj veľmi malé množstvo chilli.

Pri dochucovaní však platí, že základom má zostať čokoláda. Arómy by ju mali dopĺňať, nie prekryť.

Klasickou voľbou je čerstvá šľahačka. Možno pridať aj nasekané lieskové orechy, pistácie alebo hoblinky horkej čokolády.

Pri bielej horúcej čokoláde dobre fungujú kyslejšie chute – napríklad maliny alebo iné lesné ovocie.

Príbeh značky Monge sa začal v Piemonte. Baldassarre Monge si na začiatku 60. rokov uvedomil, že psy a mačky potrebujú odlišnú výživu než ľudia a že zvyšky z domácnosti nie sú ideálnym riešením.

V roku 1963 začala rodina spracúvať tepelne upravené kuracie mäso na krmivo pre domáce zvieratá. Firma tento moment označuje za začiatok prvej talianskej spoločnosti špecializovanej na petfood.

Monge postupne rozšírilo výrobu na mokré aj suché krmivá. V roku 1989 uviedlo v Taliansku mačacie paštéty v 100-gramových vaničkách a od roku 2008 vyrába aj 100-gramové kapsičky pre mačky.

Mačka je z biologického hľadiska obligátny mäsožravec. To znamená, že jej organizmus je prispôsobený potrave bohatej na živočíšne bielkoviny a potrebuje aj živiny, ktoré sú prirodzene prítomné najmä v živočíšnych tkanivách.

Jednou z nich je taurín, esenciálna aminokyselina dôležitá napríklad pre srdce a zrak. Mačka si ho nevie vytvoriť v dostatočnom množstve sama, preto ho musí prijímať v potrave.

To však neznamená, že správnosť krmiva možno posúdiť iba podľa percenta mäsa. Rozhodujúci je celkový obsah bielkovín, tukov, aminokyselín, vitamínov, minerálnych látok a ďalších živín v správnom pomere.

Pri každodennom kŕmení je preto praktickejšie sledovať, či výrobca označuje krmivo ako kompletné krmivo, nie iba doplnkové.

Mokré krmivo obsahuje podstatne viac vody než granuly. To môže byť výhodné najmä pre mačky, ktoré prirodzene pijú menej a časť tekutín prijímajú priamo z potravy.

Kapsičky, paštéty a konzervy zároveň ponúkajú inú vôňu a textúru, čo môže byť pre niektoré mačky atraktívnejšie.

Suché krmivo sa ľahšie skladuje, jednoducho sa dávkuje a má vyššiu energetickú koncentráciu. Pri jeho podávaní je však obzvlášť dôležité, aby mala mačka neustále k dispozícii čerstvú vodu.

Bežné granuly nemožno automaticky považovať za náhradu dentálnej hygieny. Na starostlivosť o zuby slúžia špeciálne dentálne diéty a ďalšie veterinárne odporúčané postupy.

Samotná prítomnosť ryže, kukurice alebo inej obilniny automaticky neznamená nekvalitné krmivo. Dôležitejšie je celkové nutričné zloženie výrobku a jeho vhodnosť pre konkrétnu mačku.

Rovnako ani označenie „grain free“ samo osebe negarantuje vyššiu kvalitu. Pri zdravom zvierati má väčší význam kompletnosť receptúry, správne množstvo živín a dlhodobá tolerancia krmiva.

Pri bentonitovom stelive je hlavnou výhodou schopnosť vytvárať pevné hrudky, ktoré sa jednoducho odstraňujú. Nevýhodou môže byť vyššia hmotnosť a prašnosť, ktorá sa líši podľa výrobku.

Rastlinné stelivá z dreva, kukurice alebo ďalších prírodných materiálov bývajú ľahšie a niektoré sú biologicky rozložiteľné. Spôsob likvidácie však treba vždy overiť podľa údajov výrobcu a miestnych pravidiel – označenie „prírodné“ automaticky neznamená, že patrí do domáceho kompostu.

Pri klasickej bielej semoline sa používa najmä vnútorná časť zrna – endosperm. Pri celozrnnej múke alebo semoline zostáva zachovaný väčší podiel pôvodných častí zrna vrátane otrúb a klíčka.

Práve preto majú celozrnné cestoviny spravidla tmavšiu farbu, výraznejšiu obilninovú chuť a vyšší obsah vlákniny.

Celozrnné obilniny zároveň prirodzene obsahujú viac vlákniny a časť minerálnych látok a vitamínov zostáva zachovaná vo väčšej miere než pri silne rafinovaných obilninách.

De Cecco používa pri svojej celozrnnej línii semolinu z tvrdej pšenice, pri ktorej zostáva zachovaný aj pšeničný klíček a prirodzený obsah vlákniny.

Výroba pritom zachováva postupy typické pre značku – cestoviny získavajú drsnejší povrch vhodný na zachytávanie omáčky a následne sa pomaly sušia pri nízkej teplote.

Výsledkom je pasta s výraznejšou obilninovou a mierne orieškovou chuťou. Celozrnná verzia preto nie je iba klasickou cestovinou v tmavšej farbe.

Dobre funguje s paradajkovými omáčkami, zeleninou, hubami, strukovinami aj ragù.

Aj Garofalo vyrába samostatnú líniu celozrnných cestovín z bio celozrnnej semoliny tvrdej pšenice. Pri vybraných formátoch používa bronzové matrice, ktoré vytvárajú drsnejší povrch.

Takáto pasta dobre zachytáva omáčku a zároveň si zachováva pevnejšiu štruktúru.

Celozrnné spaghetti, penne, fusilli či ďalšie tvary preto možno používať rovnako prirodzene ako klasickú pastu. Rozhodujúca je skôr konkrétna kombinácia tvaru a omáčky než samotný fakt, že ide o celozrnnú cestovinu.

Špalda patrí medzi staršie druhy pšenice a má charakteristickú jemne orieškovú chuť. V cestovinách môže vytvoriť pevnejšiu a chuťovo výraznejšiu alternatívu k bežnej tvrdej pšenici.

Dôležité však je, že špalda obsahuje lepok, a preto nie je vhodná pre ľudí s celiakiou.

Talianske slovo farro môže označovať viacero príbuzných starších druhov pšenice. Preto nie je správne automaticky prekladať každý výrobok označený slovom farro ako špaldu.

Pri konkrétnom výrobku je najistejšie pozrieť sa na latinský botanický názov alebo presné zloženie uvedené výrobcom.

Celozrnné cestoviny netreba automaticky variť dlhšie než klasické. Každý tvar a každý výrobca má vlastný odporúčaný čas prípravy, preto je najlepším vodidlom údaj na obale.

Minútu pred koncom odporúčaného času ich ochutnajte. Správne uvarená pasta má zostať pevná na zahryznutie – al dente.

Vodu z varenia nevylievajte okamžite. Trocha škrobovej vody pomáha prepojiť cestoviny s omáčkou a vytvoriť hladšiu konzistenciu.

To platí pri paradajkových aj zeleninových omáčkach a rovnako pri jednoduchých kombináciách s olejom, syrom či maslom.

Cestoviny z cíceru, šošovice alebo iných strukovín tvoria samostatnú kategóriu. Majú inú chuť, inú textúru a často aj vyšší obsah bielkovín a vlákniny než klasická pasta.

Nemali by sa však zamieňať s celozrnnými cestovinami. Ak je výrobok určený pre človeka s celiakiou, treba vždy skontrolovať, či je skutočne označený ako bezlepkový a či výrobca garantuje ochranu pred kontamináciou lepkom.

Príbeh rodiny Amarelli je spätý s Rossanom v Kalábrii. Historické záznamy hovoria o tom, že rodina sa sladkým drievkom zaoberala už v 16. storočí. V roku 1731 tu založila prevádzku nazývanú concio, určenú na získavanie šťavy z koreňov sladkého drievka.

Výroba zostala s týmto miestom spojená dodnes. Pôvodná tradícia sa pritom postupne spojila s modernými výrobnými technológiami.

Amarelli dnes nevyrába iba jeden druh cukríkov. V ponuke sú čisté sladké drievko, mäkšie ochutené varianty, obaľované cukríky, korene, bylinné čaje aj výrobky kombinujúce sladké drievko s čokoládou.

Sladké drievko sa získava z koreňov rastliny Glycyrrhiza glabra. Jeho názov súvisí s prirodzene sladkou chuťou koreňa, ktorú spôsobujú látky obsiahnuté v rastline – predovšetkým glycyrizín.

Korene sa spracúvajú a ich extrakt sa zahusťuje, až vznikne tmavá, intenzívne aromatická hmota. Výsledná chuť je výrazná, sladkastá, bylinná a zároveň jemne horkastá.

Druhým známym menom je Saila. Značka vznikla v roku 1937 v Silvi Marina v Abruzze. Jej názov pôvodne označoval spoločnosť zameranú na spracovanie sladkého drievka.

Prvých trinásť rokov sa firma sústreďovala práve na túto surovinu. Až v roku 1950 predstavila svoj prvý výrobok s mätou, známy ako Orsetto Saila.

Mäta sa postupne stala druhou dôležitou súčasťou identity značky. Saila dnes používa sladké drievko pochádzajúce z južného Talianska a mätu piepornú z Piemontu.

Výsledkom sú cukríky od intenzívneho sladkého drievka až po výrazne svieže mätové a mentolové varianty.

Čisté sladké drievko má veľmi výraznú chuť a nemožno ho porovnávať s obyčajným sladkým cukríkom. Je menej cukrárske, intenzívnejšie a jeho aróma zostáva v ústach podstatne dlhšie.

Severské druhy sladkého drievka môžu obsahovať aj chlorid amónny, ktorý im dodáva typickú slanú chuť. Tradičné čisté kalábrijské sladké drievko má odlišný charakter – viac v ňom vyniká samotný koreň.

Amarelli ukazuje, ako môže jedna regionálna surovina vytvoriť tradíciu pretrvávajúcu celé storočia. Rossano a kalábrijské sladké drievko sú dnes navzájom pevne prepojené.

Saila predstavuje mladšiu kapitolu toho istého príbehu – talianske sladké drievko doplnila mätou a postupne vytvorila cukríky, ktoré poznajú celé generácie Talianov.

Porcini patria k najobľúbenejším hubám talianskej kuchyne. Jedným z najznámejších druhov je hríb smrekový – Boletus edulis. Má pevnú dužinu, výraznú lesnú vôňu a jemne orieškovú, zemitú chuť.

Čerstvé porcini sa používajú do rizota, cestovín a omáčok, ale aj ako samostatná príloha. Výborne sa kombinujú s cesnakom, petržlenovou vňaťou, maslom či extra panenským olivovým olejom.

Veľmi praktické sú sušené porcini. Sušením strácajú vodu, a preto majú koncentrovanejšiu arómu. Pred varením sa nechajú zmäknúť v teplej vode.

Vodu z namáčania sa oplatí precediť cez jemné sitko alebo filter a odložiť. Obsahuje množstvo hubovej chuti a možno ju použiť ako súčasť tekutiny pri príprave rizota, polievky alebo omáčky.

Šafran patrí medzi najvzácnejšie koreniny na svete. Získava sa zo sušených blizien kvetu Crocus sativus. Každý kvet obsahuje iba niekoľko blizien, ktoré sa musia zbierať a spracúvať veľmi opatrne.

Práve množstvo ručnej práce a nízky výnos vysvetľujú jeho vysokú cenu. Na ochutenie jedla však stačí pomerne malé množstvo.

Taliansko má aj vlastnú chránenú produkciu. Zafferano dell’Aquila DOP pochádza z provincie L’Aquila v Abruzze. Medzi obce spojené s jeho produkciou patrí aj Navelli.

Pred použitím možno vlákna šafranu nechať krátko lúhovať v malom množstve teplého vývaru alebo vody. Farba a aróma sa potom jednoduchšie rozptýlia v celom jedle.

Tekvica má významné miesto najmä v kuchyni severného Talianska. Mimoriadne silnú tradíciu má v okolí Mantovy v Lombardii, kde sa cení pre sladkú chuť a pevnú, kompaktnú dužinu.

V jesennej kuchyni sa používa do rizota, polievok, gnocchi, cestovinových omáčok aj plnených cestovín.

Najznámejšou mantovskou špecialitou sú tortelli di zucca. Ich plnka spája tekvicu, amaretti, mostardu, syr a muškátový oriešok.

Sladkosť tekvice a amaretti sa tu stretáva s pikantnosťou mostardy a slanosťou syra. Práve tento kontrast robí z jedla jednu z najvýraznejších jesenných špecialít Lombardie.

Hubové rizoto je jedným z najlepších spôsobov, ako využiť výraznú chuť porcini. Základom je ryža vhodná na rizoto, napríklad Carnaroli, Arborio alebo Vialone Nano.

Pri použití sušených húb možno časť vývaru nahradiť precedenou vodou z ich namáčania. Rizoto sa na konci odstaví z ohňa a dokončí maslom a syrom, aby získalo krémovú konzistenciu.

Talianska jesenná kuchyňa stojí predovšetkým na sezónnosti. Huby chutia najlepšie v čase, keď prichádzajú z lesa, tekvica po dozretí na poli a olivový olej krátko po novom zbere.

Preto mnohé tradičné recepty nepotrebujú dlhý zoznam surovín. Ich sila spočíva v tom, že každá z nich má na tanieri jasnú úlohu.

Rio Mare patrí medzi najznámejšie značky konzervovaného tuniaka v Taliansku aj v ďalších európskych krajinách. Typická je jemná chuť, mäkšia textúra a konzistentná kvalita jednotlivých balení.

Vďaka tomu sa hodí najmä do receptov, kde tuniak tvorí súčasť väčšieho celku – napríklad do cestovín, šalátov, nátierok alebo omáčok.

Najčastejšie sa predáva v olivovom oleji alebo vo vlastnej šťave. Výber závisí od toho, či chcete plnšiu chuť a jemnejšiu textúru, alebo ľahší variant.

Callipo pochádza z Kalábrie a patrí k tradičným talianskym výrobcom konzervovaných rýb. Značka je známa najmä väčšími kusmi tuniaka a pevnejšou štruktúrou mäsa.

Po otvorení konzervy sú jednotlivé kúsky výraznejšie a menej rozdrobené. Vďaka tomu sa Callipo hodí aj do jedál, kde má byť tuniak hlavnou surovinou.

Výborne funguje v jednoduchom šaláte s paradajkami, cibuľou, olivami a kaparami alebo len s kvalitným chlebom a trochou olivového oleja.

Oproti bežným supermarketovým konzervám pôsobí viac ako samostatná potravina než iba ingrediencia do receptu.

Tuniak v oleji býva jemnejší, vláčnejší a chuťovo plnší. Olej chráni mäso pred vysušením a zároveň sa môže stať súčasťou výsledného jedla.

Ak používate kvalitný tuniak v olivovom oleji, časť oleja môžete pokojne pridať do cestovín alebo šalátu.

Tuniak vo vlastnej šťave má nižší obsah tuku a neutrálnejšiu chuť. Je vhodný najmä tam, kde si chcete množstvo tuku a oleja regulovať sami.

Pri jednoduchých talianskych jedlách však olej často pomáha vytvoriť lepšiu textúru a výraznejšiu chuť.

Základom nápoja je jačmeň, ktorý sa upraží do tmavšej farby a následne pomelie. Pražením získava vôňu a chuť pripomínajúcu kávu, no zostáva jemnejší a prirodzene sladkastý.

Keďže jačmeň sám osebe kofeín neobsahuje, orzo je prirodzene bezkofeínové. Na rozdiel od bezkofeínovej kávy teda nejde o kávové zrná, z ktorých sa kofeín následne odstraňuje.

Chuť býva jemne pražená, obilninová a oriešková. Niektoré druhy sú ľahšie a sladšie, iné tmavšie a intenzívnejšie.

Nápoje z praženého jačmeňa získali v Taliansku veľkú popularitu najmä v obdobiach, keď bola pravá káva drahá alebo ťažko dostupná. Jačmeň bol lacnejší, pestoval sa priamo v Európe a po upražení dokázal vytvoriť tmavý aromatický nápoj.

Keď sa káva opäť stala bežne dostupnou, orzo z talianskych domácností nezmizlo. Z núdzovej alternatívy sa stal tradičný nápoj, ktorý si ľudia obľúbili pre jeho jemnosť a absenciu kofeínu.

Moka kanvička: Orzo možno pripraviť podobne ako kávu v moka kanvičke. Do sitka ho netlačte príliš pevne a riaďte sa odporúčaniami výrobcu konkrétneho produktu.

Rozpustná verzia: Najjednoduchšia príprava. Orzo nasypte do šálky a zalejte horúcou vodou alebo mliekom.

Orzo v bare: V Taliansku sa možno stretnúť aj s orzom pripravovaným v špeciálnych zariadeniach alebo z porciovaných zmesí určených pre kávové prevádzky.

Podáva sa samotné, s mliekom, prípadne ako väčší nápoj podobný cappuccinu či caffè latte.

Keď si chcete dopriať teplý nápoj podobný káve, no nechcete kofeín, orzo je prirodzenou alternatívou. Mnohí si ho preto pripravujú popoludní alebo večer.

Vďaka tomu, že neobsahuje kávové zrná, má aj odlišnú chuť. Niekomu sadne okamžite, iný si na jemnú obilninovú arómu potrebuje zvyknúť.

Orzo môže byť zaujímavé aj pre ľudí, ktorí jednoducho nechcú piť niekoľko šálok kávy denne, no nechcú sa vzdať samotného rituálu teplého nápoja.

Keďže však ide o výrobok z jačmeňa, nie je vhodný pre ľudí, ktorí musia dodržiavať bezlepkovú diétu.

Pojem la cucina povera označuje tradičnú kuchyňu založenú na dostupných, lacných a miestnych surovinách. Mäso sa používalo menej, preto mali dôležité miesto strukoviny, chlieb, zelenina, cestoviny a olivový olej.

Dnes už nejde o kuchyňu z núdze. Tieto recepty zostávajú obľúbené preto, že sú jednoduché, sýte a postavené na výraznej chuti niekoľkých základných surovín.

Strukoviny sú toho dokonalým príkladom. Dokážu zahustiť polievku, vytvoriť základ omáčky, doplniť cestoviny alebo poslúžiť ako hlavná surovina jednoduchého šalátu.

Borlotti majú výraznejšiu, zemitú chuť a po uvarení získavajú jemne krémovú konzistenciu. Výborne sa hodia do hustých polievok a predovšetkým do pasta e fagioli.

Ich chuť dobre dopĺňa cesnak, rozmarín, šalvia, paradajky a extra panenský olivový olej.

Cannellini sú biele fazule s jemnejšou chuťou a mäkkým vnútrom. Často sa používajú v šalátoch, polievkach alebo ako príloha k zelenine a rybám.

Jednoduchá kombinácia cannellini, olivového oleja, citróna, petržlenovej vňate a cibule dokáže vytvoriť ľahké jedlo za niekoľko minút.

Cícer sa v Taliansku často objavuje v kombinácii s cestovinami, paradajkami a rozmarínom. V jedle pasta e ceci sú cestoviny a cícer rovnocennými surovinami a výsledkom je husté, krémové jedlo.

Z uvareného cíceru možno pripraviť aj jednoduchú nátierku s cesnakom, citrónovou šťavou a extra panenským olivovým olejom. Podávať ju možno s bruschettou, grissini alebo čerstvým pečivom.

Talianska kuchyňa pozná viacero druhov šošovice. Jednou zo známych je šošovica z oblasti Castelluccio di Norcia v Umbrii, ktorá je spätá s miestnou horskou krajinou a tradičným pestovaním.

Šošovica sa používa v polievkach, dusených jedlách aj ako príloha. Mimoriadne známa je talianska novoročná tradícia podávania šošovice s cotechinom, pri ktorej šošovica symbolizuje hojnosť a prosperitu.

V Taliansku je merenda tradičným malým jedlom medzi obedom a večerou. Môže to byť čerstvé ovocie, kúsok chleba, jogurt alebo jednoduchá sladkosť.

Klasickou domácou verziou býval napríklad chlieb s kúskom čokolády. Bez komplikovaných receptov – iba niekoľko surovín a primeraná porcia.

Školský deň však vyžaduje praktickejšie riešenia. Ovocie sa môže otlačiť, jogurt potrebuje chlad a chlieb nie vždy vydrží celý deň. Preto prichádzajú na rad balené snacky s jednoduchým zložením.

Ryžové tyčinky a chrumky patria medzi praktické možnosti do školskej tašky. Sú ľahké, jednoducho sa porciujú a pri vybraných výrobkoch môže byť základom prevažne ryža.

Riso Scotti ponúka ryžové produkty v sladších aj jednoduchších variantoch. Pri výbere je dobré pozerať nielen na názov výrobku, ale predovšetkým na konkrétne zloženie a obsah cukru na etikete.

Ďalšou talianskou cestou sú výrobky z ekologického poľnohospodárstva. Alce Nero sa orientuje na BIO potraviny a medzi praktické možnosti patria napríklad ovocné produkty, cereálne snacky či ďalšie jednoduché potraviny vhodné na cestu.

BIO označenie samo osebe neznamená, že každý výrobok je automaticky ideálnou desiatou. Aj tu sa oplatí porovnať zloženie, množstvo cukru, veľkosť porcie a vek dieťaťa.

Nemusíte každý deň vymýšľať novú desiatu. Stačia tri či štyri kombinácie, ktoré dieťa pozná a má rado, a tie počas týždňa obmieňať ovocím, pečivom alebo malým snackom.

Talianska merenda pripomína jednoduché pravidlo: malé jedlo nemusí byť komplikované. Dôležité je, aby bolo praktické, primerané a aby sa dieťa na svoju prestávku tešilo.